Videli sme ako ožívajú brehy Rudavy a Dunaja

K úsiliu prispeje aj náš projekt.

Na Dunaji i na Rudave obnova pôvodných brehov riek láka vtákov k zahniezdeniu, pomáha obnovovať pôvodnú faunu a flóru, ale aj zmierňovať dôsledky klimatickej zmeny a sucho. Pozreli sme sa na dve lokality, kde revitalizácie prinášajú výsledky.

Začiatkom júla 2022 sa uskutočnila terénna obhliadka lokalít, kde v rámci projektov LIFE BeeSandFish a Interreg SK-AT – Alpsko-karpatský riečny koridor prebiehali revitalizácie tokov. Obhliadky sa zúčastnilo 16 ľudí z rôznych inštitúcií (Ministerstvo životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR, Prírodovedecká fakulta UK, nadácia Green Foundation a WWF Slovensko). Stretnutie viedli pracovníci Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Jednou z aktivít bola ukážka ochrany brehule hnedej (Riparia riparia). Prvou zastávkou bol breh Dunaja na okraji Bratislavy – lokalita Ovsište, kde v predchádzajúcich rokoch prebiehalo odstraňovanie brehového opevnenia a obnova hniezdnej steny pre brehule. Následne sme sa presunuli na vzdialenejšiu lokalitu na Záhorí – breh rieky Morava pri Malých Levároch. Aktivity na oboch lokalitách možno zhodnotiť ako úspešné, nakoľko vybudované steny sú teraz husto obývané brehulami. Z dlhodobého pohľadu si však lokality vyžadujú starostlivosť. Problémom je žiaľ výskyt náletových a inváznych druhov rastlín, ktoré vytvárajú na odkrytých plochách okolo hniezdnych stien bujné porasty a čiastočne bránia v hniezdení vtákov. Z toho dôvodu je potrebné ich každoročné odstraňovanie.

Druhou aktivitou bola prebiehajúca revitalizácia rieky Rudava pri Veľkých Levároch. Na úseku, ktorý bol v minulosti významne odprírodnený, bolo potrebné v prvom rade odstrániť brehové opevnenie, ktoré sa tu nachádzalo vo forme veľkých betónových panelov. Po ich odstránení nastúpila na rad ťažká technika v podobe bagrov, ktoré obnovujú meandre a rieke prinavracajú prirodzený kľukatý tvar. Hoci to v súčasnosti na lokalite vyzerá ako na stavenisku, po ukončení aktivity možno očakávať, že rieka si bude meandre časom dotvárať sama, potom ako začne opäť tiecť prirodzene a obnoví sa aj prirodzený tok sedimentov. Na niektorých miestach si vytvorí napríklad kolmé pieskové steny vhodné na hniezdenie rybárikov, ktoré si v rieke nájdu tiež viac potravy vo forme rýb. Súčasťou revitalizácie je aj výsadba vhodných drevín a obnova brehových porastov. Prinavrátenie charakteru a tvaru toku obnoví dôležité korytotvorné procesy, ktoré sú vždy sprevádzané obnovou vodnej a na vodu viazanej fauny a flóry. Okrem zvýšenia biodiverzity prispejú revitalizačné opatrenia aj k zmierňovaniu dopadov zmeny klímy a pomôžu krajine v časoch sucha.

Pre porovnanie sme si boli pozrieť aj vyšší, zachovalý úsek Rudavy, ktorý v minulosti nebol upravený. Patrí do vojenského pásma, vďaka čomu sa rieka s prirodzenými procesmi ochránila – priemerná šírka koryta sa tu pohybuje okolo 11 m s ešte výraznejším meandrovaním. Tieto parametre boli sčasti aplikované aj počas revitalizácie upraveného úseku.

Rozhovory s odborníkmi, ktorí sa na revitalizáciách podieľajú potvrdili, že proces obnovy toku možno hodnotiť zvlášť z formálneho hľadiska ako veľmi náročný. Svedčí o tom obsiahla komunikácia so zainteresovanými úradmi. Situáciu ešte sťažuje to, že slovenská legislatíva nepozná pojem „vodná revitalizácia“. Ostáva nám dúfať, že po zapracovaní návrhov BROZ a zadefinovaní pojmu „vodná revitalizácia“ v rámci chystanej novelizácie zákona o vodách, sa proces do budúcna zjednoduší, čo uľahčí ďalšie projekty obnovy riek na Slovensku. Revitalizácie sú i súčasťou projektu LIFE IP NATURA 2000, okrem mnohých iných plánovaných aktivít projekt počíta s opatreniami na Morave a na Rudave. Na rieke Morave pôjde tiež o odstraňovanie brehového opevnenia na vybraných úsekoch, čo pomôže tomu, aby sa tok začal opäť vyvíjať, zlepšila sa dynamika rieky, vytvorili sa štrkové či pieskové lavice a na druhom brehu kolmé brehy vhodné pre hniezdenie vtákov. Na Rudave ide o obnovu mokradí v jej pramennej oblasti, ktoré trpia kvôli desiatkam kilometrov odvodňovacích kanálov.

Autor: Branislav Endel, WWF Slovensko